Pri blogoch je to zvyčajne tak, že prvý článok, ktorý uverejníte sa uchová v pamäti toho, kto si ho prečíta. Preto je najdôležitejší prvý dojem. Tak ako pri knihách, tak aj tu je dôležitá kompozícia viet, ktoré použijete na to, aby ste niekoho oslovili. Ja sa teda o to pokúsim a verím, že to nebude zbytočné.
Začínam znova! Po dlhšej odmlke, ktorú som si dal od minulého blogu sa k tomu vraciam. Blog je fajn spôsob ako sa podeliť o vlastný názor a zároveň prijať kopec iných názorov, čo je neskutočne dôležité, aby človek vedel pokračovať v tom, v čom začal.
Ako by som teda začal ja? Som študentom prvého ročníka psychológie, pochádzam z Banskej Bystrice, mám 19 rokov a som presne taký istý chalan (prípadne podľa niektorých názorov, mladý muž, ktorý sa snaží začleniť do života a prežívať život tak...) ako každý iný! Z mäsa a kostí, z myšlienok a názorov, ktoré neustále, každodenne víria v hlave jedna za druhou.
Je nesmierne zložité definovať osobnosť, pretože to súvisí s mnohými faktormi. Ale to je zasa odvetvie psychológie ktorú veľmi rád používam pri každej príležitosti (nuž, psychológia, alebo to bájne Ψ je všade okolo nás, v nás). Už to raz tak býva, že je tiež veľmi obtiažne definovať seba samého. No niekde začať treba. Kritika a pochopenie seba samého známeho určite pokrok, ktorý je dôležitý do ďalšieho života. Momentálne mi nenapadne nič, čo by som vložil do svojej charakteristiky.
Som človek so zmyslom pre detail, rád si prečítam zaujímavé články a najradšej ich píšem. Stručne povedané... Ak nečítam, tak píšem. Ak mám samozrejme popri štúdiu na to čas. Keď sa ten čas vyskytne, beriem fotoaparát a fotím. Beriem notebook a píšem, vezmem do rúk gitaru a hrám, prípadne vidím slniečko a teším sa! Zdá sa vám moja charakteristika dosť zamotaná poprípade stručná? Skúste si to prečítať ešte raz a zamyslite sa aj vy nad sebou. Je to veľmi zložité a najlepšou cestou ako pochopiť dušu človeka, je „mať ho prečítaného!"
Dá sa povedať, že týmto by som sa tu rád uvítal a ešte jedna poznámka na záver. Ak niekto nepochopil, to čo som chcel napísať, netreba odsudzovať na prvý krát. Začiatky bývajú vždy ťažké a preto dávam aj ja príležitostí viacej. Každý z nás sa občas mýli.
Na záver mi ostáva už len poďakovať a s napätím očakávam, ako sa vám budú páčiť iné „kúsky z môjho ja", ktoré vkladám určite do každého článku. Tak ešte raz. Vítam vás tu a vítam tu aj seba!