Ako často v živote sa vám stalo, že ste po niečom vysnene túžili? Koľkokrát sa vám tento váš sen splnil a koľkokrát sa v plenení tejto túžby objavili prekážky? Prekážky vo forme závistlivých ľudí alebo neoprávnených rečí na vašu osobu, ktorá vás odradila od vášho cieľa. V každom prípade, ak si niekto ide vysnene za tým, čo chce dosiahnúť, nemal by sa dať vôbec odradiť podradnými rečami svojich neprajníkov.
Vrátim sa späť k úvodu. Ak ste už niekedy čítali túto krátku rozprávku, viete o tom, že je o cínovom vojakovi, ktorý bol uliaty, presne tak, ako aj zvyšok jeho kolegov- vojakov, zo starej cínovej lyžice. Všetko by bolo na poriadku, keby na posledného vojaka vyšlo presne tak veľa cínu ako na ostatných. Ťažiskom tohto diela je to, že práve tento vojačik je iný, ako tí ostatní. Nemá jednu nohu, pretože na tú už bohužiaľ cín nevyšiel. Ako by sa to dalo vysvetliť?
Interpretácií je samozrejme mnoho, no ja si zoberiem tú svoju. Krásne je v tomto príbehu ukázané to, že aj napriek tomu, že sme v živote zranení, dokážeme kráčať aj so stratou, ktorá nás postretla. Vojačik v diele prežil skutočné peripetie (od plavby na papierovej loďke, až po plavbu v bruchu ryby) a aj napriek tomuto jeho handicapu sa ukázal ako statočný. Totiž- zaľúbil sa do papierovej bábiky, ktorá stála vo dverách hradu a nacvičovala svoje baletné pózy, v ktorých dvíhala jednu nohu vyššie ako druhú.
Z tohto hľadiska práve cínového vojačika zaujala, pretože mu bola podobná. Každý v živote si totiž vyberáme sebe podobných ľudí, s ktorými chceme tráviť svoj voľný čas. Či už sú to priatelia, životná láska... V žiadnom prípade by sme sa však nemali dať odradiť podobnosťou aj keď veľmi rozlišnou. Ako to myslím? Bábika žila totiž v hrade a vojačik bol len rádový vojak vyrobený z cínu. Neodvážil sa k nej priblížiť a to aj vďaka istému škriatkovi- neprajníkovi, ktorí žil v tabatierke.
Vojačik si za svoj krátky život prešiel skutočným peklom. Doslova sa dá povedať, že v tom pekle nakoniec aj skončil- bol znova roztavený po tom, ako bol odhodený do pece. No roztavil sa s pocitom, že získal to, po čom túžil. Spolu s ním zhorela aj papierová bábika, ktorá bola doviata do pece vetrom. Po tom, ako obaja zhoreli vzniklo malé cínové srdiečko a ozboda, ktorú mala na sebe bábika ostala pri tomto srdci.
Milý príbeh, čo poviete? Vyložiť si ho môžete akokoľvek, no nezabudnite na jedno dôležité hľadisko, ktoré tento príbeh so sebou nesie. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že svoje určité ciele nedokážete dosiahnúť (ako cínový vojačik srdce papierovej bábiky) kvôli svojmu handicapu, nevzdávajte sa a nenachte sa odradiť (nepriateľským škriatkom z tabatierky) nikým a ničim. Vysmejte sa do očí priamo tomu, kto vo vás neverí a nedôveruje vo vašu silu a to, že v živote dosiahnete to, čo chcete. Ignorujte tých, čo s vami mávajú a s pohŕdaním na vás z vysoka kašľú. Jednoducho si choďte za svojim (ako cínový vojačik) a dosiahnete to, čo aj chcete!
P.S.: Dokážte všetkým, ktorí vás celý čas podceňujú, že na isté veci skutočne máte a napríklad ak aj nie ste s nimi v kontakte, majte svoje vnútorné uspokojenie z dosiahnutého cieľa! ;) Bojujte tak, ako samotný cínový vojak.
