Priatelia ako hubka na riad!

Autor: Matúš Alexander Lavrík | 13.4.2011 o 20:16 | (upravené 13.4.2011 o 20:47) Karma článku: 4,28 | Prečítané:  1056x

Život, respektíve samotný osud vás zaveje veľa krát na rôzne miesta. Každého z nás zaviaľ na základnú školu, na strednú školu, prípadne mňa osobne na gymnázium a miestami ľudí po strednej škole zaveje aj na vysokú školu. Vysoká škola je ale dobrovoľná voľba a ja som sa vybral práve týmto smerom...

Rozmýšľal som, čo by som múdre napísal do úvodu. Nechcel som začať úplne od veci, ako tomu niekedy je, ale mal som potrebu dodať článku akúsi vážnosť.
Keď už som spomenul vysokú školu, netuším, či som doteraz spomínal niekedy aj to, že osobne bývam na internáte. Keď som bol ešte na strednej škole, povedal som si, že v živote nechcem byť na intráku a ak by som sa tam náhodou niekedy dostal, určite by som tam nevydržal. Rátal som s tým, že miesto budem mať zabezpečené v Banskej Bystrici (odkiaľ mimochodom pochádzam), ale osud to asi tak chcel, že ma zavial úplne iným smerom a to na východ našej krajiny. Do Prešova!

V súvislosti s Prešovom vám určite napadne text ľudovej piesne A od Prešova... Takto nejako si to spievam (aspoň v hlave, keď už nie nahlas) vždy, keď nasadám do povestného vlaku 932 Domica! Neskutočne sa vždy teším domov, aj keď viem, že doma ostanem dohromady asi tri dni.
Momentálne budem tráviť už druhý víkend na intráku a musím povedať, že ma to neskutočne napĺňa! Občas treba jednoducho zmeniť prostredie, vypadnúť z miesta svojho bydliska a odpútať sa od problémov, čo vás držia "ukotvené" vo vašom pôvodnom "svete".

Mám otázku. Koľkí z vás si prežili život na intráku? ;) Osobne musím teraz, s odhliadnutím na tých pár mesiacov, čo som tu už zažil, povedať, že vysoká škola, ako sa to často vraví, je najlepším obdobím života mladých ľudí. Je zaujímavé, ako napadnú človeku niektoré témy, ktorým by sa mohol venovať na blogu.

K napísaniu tohto článku som sa dostal pohľadom na kopu špinavého riadu, ktorý ma veselo čakal pri vstupe do izby. Niekto by si mohol povedať, že vysokoškolák si odsedí v škole pár hodín a ide domov. No nie je tomu tak. Kto chce tak sa ulieva a kto chce, tak si nájde brigádu. Brigádu spomínam hlavne z dôvodu mojej obhajoby na to, prečo na mňa čakala taká neskutočná kopa riadu pri dverách izby. So spolubývajúcim Filipom sme nazvali stôl pred izbou "čakárňou", kde si riad veselo počká na to, kým sa na neho s chuťou (ktorá často absentuje) vrhneme! 

Tento raz som sa na neho vrhol ja sám. Niekedy mám jednoducho nutkanie niečo robiť, neobsedím na mieste a pravdu povediac. Riad je dokonalá činnosť na premýšľanie a osamostatnenie sa od spoločnosti. Osamostatnenie sa na intráku samozrejme. Zvyčajne to tu býva plné ľudí a nikde nemáte kúsok súkromia, ale dá sa na to zvyknúť. Nedostatok súkromia sa prejavuje na tom, že ste nútení mnohokrát vypočuť si intrákovské problémy a to všetko, čo sa deje na každej izbe. Preto je to tu ako rodinný dom, kde každý o každom vie!

No ale teraz spať k umývaniu riadu. Pri pohľade na tú špinu, ktorá odtekala do odtoku mi napadlo, že s nami- ľuďmi, je to presne rovnako. Teda aspoň v mojom prípade. Špina sa vo mne po dlhšom čase nahromadí a niekedy jednoducho potrebujem niekoho, kto by tú špinu zo mňa zmyl. A na intráku sa môžete spoľahnúť na to, že taký človek sa zaručene nájde! Niekedy je to síce na príťaž, že nemáte kam utiecť a byť sám so svojimi problémami, ale na druhej strane... Je strašne fajn, že nájdete niekoho, kto sa o vaše problémy zaujíma.

Musím povedať, že po istom dni, kedy bolo potrebné zo mňa zmyť dostatočné množstvo špiny (dokonca došlo aj k samočisteniu...) som prišiel na to, že praví priatelia sú na nezaplatenie. V ten deň som do seba nasal toľko neskutočnej energie, že vždy, keď si na to spomeniem, hreje ma pri srdci! :) Zistil som, respektíve, vtĺkli mi do hlavy, že vysoká škola je inou etapou života, na ktorú si treba jednoducho zvyknúť a brať ju tak ako prišla! Je to dokonalý spôsob, aby si zvyknúť na nové životné situácie, ktoré s človekom veľa krát zamávajú.
Vzhľadom na to, by som ešte veľmi rád povedal, že intrák je niečo ako strašne veľká bútľavá vŕba! Keby vedeli steny tejto budovy rozprávať, mali by teda čo povedať. A môžete si byť istí, žeby to bolo skutočne zaujímavé!

A čo dodať takto k záveru? Kto váha, či ísť na intrák, alebo neísť, tak ja hovorím: "Áno!!!". Aj keď sa to z spočiatku bude zdať ako nemožné, verte mi, dá sa na to zvyknúť. A keď to už ja poviem, tak to je čo povedať! Takže ďakujme každému jednému človeku, čo z nás tú špinu zmyje, presne tak ako špinu z riadu. Bežím si ja uveriť čaj do čistého hrnčeka! :))

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?